Remíza 1:1 v zápase 11. kola 9. Ligy ObFZ Prešov, medzi TJ Družstevník Jakubovany a FK Furča Haniska, možno nikoho zvlášť nezaujala. Inak ale „vyznieva“ pohľad na súpisku hostí, na ktorej sa objavilo meno 25-ročného obrancu Šimona Dolinského. Keby ho v kariére sprevádzalo menej smoly, než si jej za pomerne krátky čas „užil“, je pravdepodobné, že by sme ho teraz sledovali ako hráča aktuálneho suverénneho lídra najvyššej slovenskej súťaže DAC Dunajská Streda. Lenže, ako sa hovorí, človek mieni, pánboh mení. Bývalého mládežníckeho reprezentanta vekovej kategórie U19 sme požiadali o rozhovor...
Máte 25 rokov, množstvo vašich bývalých spoluhráčov či protihráčov sa naplno venuje futbalu, ich mená figurujú na súpiskách rôznych klubov, v tabuľkách strelcov atď. To však váš prípad nie je. Skúste sa tým fanúšikom, ktorí vás bližšie nepoznajú, bližšie predstaviť.
„Som odchovancom Tatrana Prešov, odkiaľ som v jari 2017 prestúpil do Spartaka Trnava. V slovenskom Ríme som však dlho nepobudol, v lete toho istého roku som vymenil červeno-čierny dres za typický žlto-modrý. V roku 2019 som s DAC podpísal profesionálny kontrakt, ktorý bol, žiaľ, v mojom prípade zároveň posledný.“
Lebo...
Lebo nasledovala séria troch identických zranení. Išlo roztrhnuté krížne väzy v kolene. Najprv v stretnutí reprezentačnej devätnástky proti Anglicku, potom v generálke pred štartom sezóny v Dunajskej Strede a naposledy v roku 2021 už v drese Tatrana, keď som prijal ponuku od Stanislava Šestáka a Ľuboša Micheľa. Paradoxne sa mi to stalo na prvom tréningu. Odvtedy som na veľké ihrisko nevkročil, nanajvýš si zahral rekreačný futbal s kamarátmi v telocvični.
Až teraz. Začínate opatrne, v najnižšej okresnej súťaži. Nechce sa nám veriť, že vás nikto iný neoslovil.
Ale áno. Napríklad Kendice a ozvali sa aj niektorí treťoligisti. Avšak je tu v mojom prípade pomerne veľký tréningový výpadok a tým pádom nedostatok fyzickej kondície. Keby som súhlasil, vystavil by som sa riziku.
A prečo práve Haniska?
Preto, lebo v dres FK Furča oblieka môj kamarát Vojtech Swartz. Požiadal ma, či by som neprišiel pomôcť jednej super partii chlapcov. Zoznámil ma s trénerom Ľubomírom Kočíkom, s ktorým sme sa dohodli na jednom polčase. Nastúpil som po prestávke, pripísal si asistenciu pri našom góle a z ihriska odchádzal vcelku spokojný. Rovnako s dobrým pocitom, že som sa nezranil.
Jeseň sa v 9. lige ObFZ Prešov skončila. Aké sú vaše ďalšie plány?
S klubom budem v kontakte. Uvidíme, čo prinesie zima. Nie som proti pokračovať v aktívnej činnosti, resp. sa v jarnej časti do futbalového kolotoča znova vrátiť.
Samozrejme, keď vás koleno znova nezradí, čo nikto nechce.
Áno, to je podmienka, lebo tie rovnaké diagnózy sú akoby mojou nočnou morou. Je tu však šanca, že sa všetko na dobré obráti. Keď to môžem takto povedať, osud mi prihral do cesty tentoraz niečo pozitívne a to v osobe ambiciózneho ortopéda, čoskoro s prvou atestáciu. Ide o môjho bratranca, verím, že to spoločne dáme a ja si futbal ešte užijem plnými dúškami. Nemusí to byť na najvyššej úrovni – s tým som už tak akosi zmierený.
Ján MIROĽA