Štyri gól v jednom stretnutí naznačujú, že nudný futbal to byť nemohol. Zároveň ale tiež smutný pre jednu zo strán. V tomto prípade domácu. Málokto zrejme predpokladal, že Hrabkov podľahne Šarišským Sokolovciam vysoko 0:4.
„Hostia boli od začiatku do konca lepší a to vo všetkých činnostiach - v nastavení na zápas, v agresivite v osobných súbojoch a pri napádaní nasej rozohrávky, priamočiarejší smerom dopredu, kompaktný v zadných líniách,“ uznal kvality sokolov zo Sokoloviec hrajúci asistent domáceho trénera Branislav Dlugoš. A pokračoval v hodnotení: „Ale hlavne, dali až štyri góly. Mohli aj viac a preto vyhrali úplne zaslúžene - k čomu im blahoželáme, rovnako tak k predvedenej hre. My sa musíme z debakla poučiť, hlavne zmeniť úplne všetko, aby sme v ďalšom majstráku mali šancu bodovať.“
Ktovie, či víťazstvo 4:0 bude mať pre fanúšikov Šarišských Sokoloviec takú vážnosť, ako rovnaký výsledok, aký dosiahli futbalisti Tatrana Prešov 17. augusta 1977 v domácom meraní síl s Duklou Praha (tiež v prvom kole) – teda, včera tomu bolo presne 49 rokov a o 364 dní môže športová verejnosť oslavovať polstoročnicu tohto nezabudnuteľného zápisu. Mimochodom, spoločným „prvkom“ obidvoch súbojov boli aj dvaja dvojgóloví strelci – vtedy Bartolomej Majerník, resp. v nedeľu Alaxander Radačovský. Čo na to tréner Šarišských Sokoloviec Marián Karabinoš? „Vari niet fanúšika futbalu, ktorý v tom čase sledoval účinkovanie Prešova v prvej lige a na zápas s Duklou by si občas nespomenul. Nám sa v Hrabkove podarilo dosiahnuť rovnaký výsledok, čo nie je náhoda. Boli sme lepším mužstvom, hrali kolektívne, premieňali šance. K slušnej a športovej atmosfére na ihrisku aj mimo neho prispeli spoločne hráči, rozhodcovia aj diváci.“
Ján MIROĽA