Výsledok sobotňajšie zápasu Niké ligy Tatran Prešov – MFK Ružomberok 0:0 nepotešil. A nielen to. Ani herný prejav. Napriek tomu tradíciu treba zachovať a predovšetkým preto pokračujeme v sérii hodnotiacich článkov. Tentoraz sme takpovediac prehodili slovko, dve s mužom, ktorý s futbalom začínal v žiackych kolektívoch Tatrana Prešov, neskôr sa chvíľu venoval iným športom, aby sa v dorasteneckom veku vrátil na zelené trávniky, no vtedy už na poste brankára vo Finticiach. A tak to určitý čas „fungovalo“ Lenže, „v dvadsiatich rokoch som okrem futbalu študoval na vysokej škole, pracoval v novinách a neskôr aj v televízii. Bolo toho veľa, navyše sa objavili problémy s kolenom. Hoci nerád, musel som sa rozhodnúť a skončiť s futbalom,“ hovorí o svojej kariére hlásateľ „nikéligových“ zápasov vo FTA Ivan Kriššák.
Nuž a ako sa mu pozdával výkon zeleno-bielych proti súperovi spod Čebraťa? „Som sklamaný. Z výsledku, ale aj z futbalu, ktorý mohli diváci vidieť. Na Ružomberok to historicky nevieme, nie je to náš obľúbený súper. Desať rokov sme s ním nevyhrali a aj keď sme tentoraz boli aktívnejším a o niečo lepším tímov, na tri body to bolo stále málo. Pritom sme ich bytostne potrebovali, a tak som čakal od chlapcov väčšiu aktivitu, že každá lopta pôjde smerom dopredu, že tam bude snaha o prienikové prihrávky, možno aj s rizikom nejakých strát, no okamžitým presingom, všetko v pohybe. Poviem to takto – nedočkal som sa. Bola to skôr hra na istotu, čakanie na šancu a potom naháňanie času,“ zamyslel sa nahlas známy žurnalista, ktorý začínal na Tatrane s mikrofónom v ruke ešte za trénera Romana Pivarníka, teda čochvíľa tomu bude už dvadsať rokov (2007/08).
A pokračoval v rozprávaní: „Potvrdilo sa, že hrajú dva tímy, ktoré sú momentálne v útlme, mesiace nevyhrali a vo vzájomnom zápase ukázali prečo. Hostia od začiatku vyzerali, že im bod bude dobrý a urobili preto všetko. Nikde sa neponáhľali, pozorne a trpezlivo bránili a napriek desiatim rohom, viacerým zbytočným, neboli vôbec nebezpeční. Naši síce ukázali väčšiu snahu, ale na tri body stále málo. Keď sa nedarí, potrebujete možno aj kus šťastia. No nesmiete ho zavrhnúť ako Revenco v stopercentnej šanci, keď sa k nemu poodrážala lopta. Okrem tejto šance a hlavičky Regáliho po brvne sme si však nevypracovali nič, čím by sme to gólové prekliatie vôbec mohli prelomiť. A to je strašne málo,“ myslí si muž, ktorý počas „majstrákov“ nováčika neúnavne burcuje svojimi hlasivkami fanúšikov v hľadisku FTA.
Zhrnuté a podčiarknuté, „celkovo som čakal, že to od začiatku bude iný výkon. Taký, ktorý strhne divákov, ale napokon z toho, žiaľ, bolo pokračovanie nevýrazného prejavu. Viditeľne psychika, nastavenie a hlava nepustia a ktorýkoľvek tréner by musel byť tak trochu čarodejník. Zatiaľ ale to zaklínadlo na lepší prejav na jar žiadny z nich nenašiel. Verme, že sa to podarí už v najbližšom zápase, lebo možností na bodovanie ubúda a rozdiel na miesta znamenajúce záchranu sa nám príliš nezmenšil. Napriek tomu chlapcom naďalej fandím a držím palce,“ odkázal na záver I. Kriššák.
Ján MIROĽA
-----