Zajtra sa fanúšikovia Tatrana Prešov môžu tešiť na „repete“ po skoro troch desaťročiach. Áno je tomu už poriadne dlho, čo sa hráči z najstaršieho futbalového klubu na Slovensku tešili z postupu do najlepšej štvorky Slovenského pohára – teraz Slovnaft Cup-u.
Teraz sú tam znova a snaženie Patrika Šimka a spol. proti semifinálovému súperovi vo farbách FC Košice budú sledovať aj dvaja výhercovia vstupeniek v rámci našej tradičnej súťaže.
Prvým je Stanislav Baláž z Prešova, ktorý sa môže považovať za ozajstného šťastlivca. „Články o dianí v okresnom futbale čítam všetky a pravidelne, no nikdy mi nenapadlo zapojiť sa do súťaže. Až teraz prvýkrát a hneď som bol úspešný.“ S. Baláž futbal nikdy aktívne nehrával, no odmala sa o túto hru zaujíma z pozície fanúšika. Už ako žiak druhého stupňa základnej školy som navštevoval zápasy Tatrana Prešov, zo Sabinovskej ulice som to nemal ďaleko. „Pri vchode som ujovi ukázal pioniersky preukaz a ten ma pustil dnu,“ zasmial sa 60-ročný dnes už (dalo by sa povedať) veterán a pokračoval: „Potom sa tá výhoda pominula a roky som si poctivo kupoval vstupenky. Až doteraz. Netvrdím, že na každé stretnutie, no bolo ich dosť. A odrazu je tu zápas, ktorý budem sledovať za vatikánsku menu. Toľké šťastie...“ pokračoval v odľahčenom tóne verný fanúšik, ktorý v súčasnosti nemá medzi klubmi pod kuratelou ObFZ Prešov svojho favorita, no v minulosti vraj na diaľku veľmi fandil Miklušovciam. „Dedinka, zemepisne dosť vzdialená od Prešova, no mne sa páčila preto, lebo sa dokázala vďaka futbalu dosť výrazne zviditeľniť v regióne. Tamojší funkcionári mali môj obdiv a uznanie.“ Na záver debaty tradičný tip na výsledok zápasu. S. Baláž sa opäť predviedol ako „originálny típek“ ... „Ťažká úloha, no pokúsim sa. Za stavu 2:2 bude Martin Regáli v nastavenom čase kopať penaltu a premení ju. Vyhráme 3:2.“
Druhý výherca vstupenky sa v minulosti futbalu venoval aktívne. Anton Juda bol hráčom Jarovníc, ktorých farby hájil ako žiak aj dorastenec. Po návrate zo základnej vojenskej služby potom zavesil kopačky na klinec. Nosil dres s desiatkou na chrbte, toto číslo si ale v žiadnom prípade nevybral, úvahy, žeby sa chcel čo najviac podobať Pelému či Maradonovi, odmietol... „Nie, až taká hviezda som nebol,“ zasmial sa a pokračoval: „Proste mi ho pridelili ako strednému útočníkovi. Brankár mal vždy jednotku, obrancovia dvojku, trojku, štvorku a tak ďalej. Tak to vtedy bolo.“ Na ktorých bývalých spoluhráčov by si narýchlo dokázal spomenúť? „Trocha ste ma zaskočili, no sú mená, na ktoré sa nezabúda. Anton Onderčo, Marián Marciňak, Anton Stanko. Boli sme kamaráti na ihrisku aj mimo neho.“ Jarovnice pôsobia v súčasnosti v najvyššej okresnej súťaži. „Nechodím na zápasy - no fandím. Ako inak, vlastne komu inému, keď nie svojej rodnej obci. Včera prehrali najtesnejším rozdielom 2:3 vo finále zimného pohára, no vraj mali chlapci aj poriadnu dávku smoly.“ Tip na výsledok? „2:1 pre zeleno-bielych,“ dodal na záver A. Juda.
Ján MIROĽA