Na blahoželanie nikdy nie je neskoro, zvlášť keď je oslávencovi adresované z úprimného srdca. Jedno také máme pripravené pre Jozefa Renčka, ktorý si, spoločne so svojimi príbuznými, priateľmi a mnohými členmi okresnej futbalovej rodiny, nie tak dávno pripomenul krásne životné jubileum 70 rokov. Koniec koncov – 13. septembra 2025 bola sobota, teda deň pred tradičnou futbalovou nedeľou v stovkách malých a väčších obcí na Slovensku. A vtedy už myseľ mnohých takých, ktorí majú rovnakú krvnú skupinu ako náš oslávenec, naplno pracuje „čo a ako bude“... Prívlastok neúnavný propagátor futbalu v regióne mu teda patrí celkom oprávnene.
Na fotografii je oslávenec (tretí zľava), v spoločnosti gratulantov z radov ObFZ Prešov: Róberta Kakaščíka, Vladimíra Zuska a Pavla Kakaščíka.
J. Renčko začínal naháňať koženú v rodnom Gaboltove. Dres tamojšieho klubu vyzliekol pred odchodom na základnú vojenskú službu a vymenil ho za „rovnošatu“ FK Železná Ruda v pohraničnom pásme s vtedajšou NSR. Keď sa po dvoch rokoch jeho služba vlasti skončila, spojil svoje futbalové pôsobenie predovšetkým s FK Záborské.
Počas aktívnej kariéry vynikal na ihrisku ako ofenzívny, dynamický a obojnohý krídelník, ktorého doménou bola najmä rýchlosť a zakončenie. Aj preto mu vtedajší spoluhráči (Jozef Kakaščík, Jozef Bombík, Peter Harčár a ďalší) dali výstižnú prezývku Remek.
Trénerstvu sa čerstvý sedemdesiatnik, držiteľ UEFA B licencie, venoval v Záborskom (v krajskej súťaži) a v Kojaticiach. Dvakrát sedel na lavičke finalistu Letného pohára ObFZ Prešov, s druhým menovaným klubom sa presne pred desiatimi rokmi stal víťazom prestížnej trofeje - a teda, k okrúhlej šesťdesiatke vtedy dostal od svojich zverencov ten najkrajší darček.
Čo sa týka mládežníckeho futbalu, jeho rukami prešiel nejeden talentovaný žiačik a dorastenec. V Tatrane Prešov, v Záborskom, Vyšnej Šebastovej. V dôležitých chvíľach vedel hráčov nastupujúcej generácie motivovať správnym spôsobom, aj preto patrí k jeho úspechom aj niekoľko postupov do vyšších súťaží.
Okrem toho viedol futbalové krúžky na ZŠ na Prostějovskej ulici, podieľal sa na výberoch talentovanej mládeže a letných futbalových kempoch.
Významnou kapitolou jeho trénerskej kariéry bola spolupráca so synom Lukášom – najprv ako hráčom, neskôr aj trénerským kolegom. V súčasnosti vedie chlapcov vekovej kategórie U17 v Záborskom.
J. Renčko bol a je známy svojím ľudským prístupom, s dôrazom na výchovu, disciplínu a rešpekt k hodnotám. Svojim zverencom i deťom neustále pripomína, že rodina je základom všetkého, bez nej by nebolo možné venovať toľko času futbalu, tréningom, zápasom – a, ako zvykne niekedy úsmevne poznamenať, ani zaslúženému pivku, kofole či klobáske po majstrovskom zápase.
Za to, že sa futbalu môže až doteraz venovať, patrí najväčšie poďakovanie manželke Helene, ktorá ho vždy podporovala, stála pri jeho víťazstvách, či prehrách. Aj keď – ako oslávenec zvykne po prehranom zápase zavše hovoriť – a je na tom naozaj aj kusisko pravdy: „Neodchádzame z ihriska porazení, ale poučení.“
Zaželajme J. Renčkovi do ďalších rokov veľa zdravia, spokojnosti a radosti z futbalu.
Ján MIROĽA