Pred necelým týždňom, 5. októbra 2025, oslávil päťdesiate narodeniny Marek Petruš - známa osobnosť predovšetkým v miestnom regionálnom, no tiež v slovenskom futbale. Vyrastal v Tatrane Prešov, no ešte predtým bol nakrátko jeho prvým oficiálnym pôsobiskom OŠK Fintice. Hráčom najstaršieho futbalového klubu na Slovensku sa stal po tom, keď úspešne prešiel výberom mladých záujemcov o zeleno-biely dres. Spomedzi desiatok mladých hráčov vtedy upútal pozornosť Jozefa Fabiána, ktorý sa onedlho stal jeho prvým mládežníckym trénerom (ďalšími boli Tibor Sabol, Jozef Olejník, Marián Semančík, Igor Novák).
Súčasťou jeho spomienok na tieto časy bolo letné ihrisko Základnej školy na Mudroňovej ulici, no rovnako tak aj škvarové ihrisko v areály dnes už neexistujúceho starého štadióna na Čapajevovej ulici. Na týchto dvoch „pľacoch“ sa zaúčal do tajov futbalovej abecedy, najprv ako útočník, ktorý vynikal svojou šikovnosťou a v koncovke mu to aj „sypalo“. V dorasteneckom veku si ale tréneri začali všímať skôr jeho výškové parametre (186 cm), ktoré ho predurčovali na pozíciu stopéra. Z ofenzívnej opory sa tak „z noci na deň“ stal pilier obrany a ním zostal až do konca aktívnej činnosti.
M. Petruš patrí k tým hráčom, ktorí nastúpili v zápase, ktorý vošiel do histórie prešovského futbalu - 29. septembra 1994 hrali Šarišania v PVP proti škótskemu Dundee United (3:1). Od Igora Nováka dostal vtedy dôveru ešte ako študent stredoškolák, čo bolo od skúseného kormidelníka dosť odvážnym ťahom. Mladík na oplátku svojho trénera v tomto ostro sledovanom stretnutí nesklamal. Ako inak, veď išlo o jeden z talentov prešovského futbalu, ktorý mal v tom čase na konte titul majstra Slovenska i Československa v kategórii mladších dorastencov a majstra SR v kategórii starších dorastencov.
V roku 1997 si zahral vo finále Slovenského pohára v Trenčíne, v ktorom Tatranci podľahli bratislavskému Slovanu 1:2. Jeho hráčska kariéra potom pokračovala za hranicami - Bnei Yehuda Tel Aviv (Izrael), Kardemir Karabükspor (Turecko), aby sa po relatívne krátkom čase znova vrátil do materského klubu, kde zotrval do roku 2001. Nasledovalo pôsobenie v Slovane Bratislave a potom v FC Gazprom Iževsk, kde si zahral v jednom tíme s o dva roky starším bratom Róbertom. V ruskom druholigovom klube M. Petruš uzavrel legionársku kapitolu svojej aktívnej činnosti, v ktorej potom pokračovali už „iba“ v slovenských mužstvách – v Nižnej Šebastovej, Bardejove, Spišskej Novej Vsi a vo Veľkom Šariši.
V troch medzinárodných stretnutiach M. Petruš reprezentoval pod neoficiálnou hlavičkou Slovensko B ligový výber najvyššej domácej súťaže.
Čo sa týka trénerskej kariéry, tu treba najprv „preskočiť“ niekoľko rokov a napísať, že ako prvý muž lavičky sa nezmazateľne zapísal do sŕdc fanúšikov Tatrana a to vďaka jeho veľkému podielu na postupe zeleno-bielych do Niké ligy v jari tohto roku. Hoci na tomto poste nezotrval do konca, stal sa trénerom roka MonacoBet ligy 2024/25. V kategórii dospelých viedol tiež Nižnú Šebastovú (ako hrajúci tréner), neskôr Poprad, Liptovský Mikuláš, Michalovce.
Čerstvý päťdesiatnik trénoval v minulosti aj mládežníkov Tatrana U19, v rovnakej vekovej kategórii bol asistentom trénera slovenskej reprezentácie Milana Malatinského.
Súčasnosť? M. Petruš sa v lete 2025 sa dohodol s funkcionármi Liptovského Mikuláša na návrate na lavičku MFK Tatran, kde pôsobí až dodnes.
Zaželajme oslávencovi do ďalších rokov veľa zdravia, osobných a športových úspechov. Ktovie, možno aj na lavičke klubu, ktorý zostáva jeho srdcu najbližší – Tatrana Prešov.