Nováčikom najvyššej okresnej súťaže sú futbalisti FK Záborské, ktorí po minulej sezóne vypadli z 6. ligy Šarišskej VsFZ. Prvá otázka adresovaná hrajúcemu prezidentovi klubu a kapitánovi v jednej osobe Pavlovi Kakaščíkovi sa týkala témy niekoľko týždňov dozadu.
Bavíte sa ešte v klube o pôsobení v „kraji“? Je niečo z toho obdobia na čo budete dlhšie spomínať?
V šatni už o tom nehovoríme. Vypadli sme - škoda, chceli sme tam vytrvať dlhšie. Stalo sa, už sa ale pozeráme dopredu.
Bolo treba sa adaptovať na 7. ligu? Alebo skôr potvrdiť, že by ste mali patriť k popredným celkom súťaže? Je aktuálne piate miesto odzrkadlením síl a možností vášho mužstva?
Čaro dedinského futbalu je v tom, že jednu nedeľu máte k dispozícii 18-20 hráčov s potrebnou kvalitou a o týždeň sa počet zníži na 11, s tým, že voláte aj "vyslúžilcov" aby ste dôstojne obstáli. Dialo sa to veľakrát aj v postupovej sezóne, kde sme dokázali s jedným náhradníkom vyhrávať zápasy rad-radom a ťahali sme zápasy stále tí istí, samozrejme aj s potrebnou dávkou šťastia a chvalabohu bez zranení. Nie je tomu inak ani teraz - súpiska je jedna vec a realita často úplne iná. Vo väčšine prípadov a v našich podmienkach nedokáže človek ovplyvniť účasť všetkých hráčov na každom zápase. Máme svoju silu samozrejme, každý z nás už máme čo to odkopané resp. odbehané, ale pre spomenuté dôvody sa raz môže dariť, inokedy zas nie. Môžete byť aj papierový favorit alebo naopak outsider, každý zápas sa začína od 0:0, obidve mužstvá majú rovnaké podmienky a lopta je stále guľatá.
V nedeľu ste však doma nepotvrdili rolu favorita. Uzovský Šalgov je v kríze, na lavičke mal jediného náhradníka – veterána, vo veku 49 rokov, ktorý nastúpil až v samom závere. Súpera ste mohli ubehať, no nestalo sa. Prečo? Je remíza 1:1 veľkým sklamaním?
Ako som skôr uviedol, raz sa mužstvu darí, inokedy nie. Uvediem príklad: do Hrabkova sme možno išli s malou dušičkou v oklieštenej zostave, niektorí hostitelia nás už pred zápasom podceňovali, ale verili sme v dobrý výsledok a po konečnom hvizde sme sa tešili zo zisku všetkých troch bodov. Naopak, domáce vystúpenia s Gregorovcami a Šalgovom sme bodovo nezvládli. Poučíme sa, dáme hlavy hore a musíme ísť ďalej. Pozerať smerom dopredu a nie lamentovať a špekulovať o tom, čo keby...
Čaká vás „dvojzápas“ s favoritmi najvyššej okresnej súťaže. V nedeľu sa predstavíte v Petrovanoch, o týždeň neskôr privítate doma Kojatice. Tie sú síce v tabuľke pod vami, no hráči „vicemajstra okresu“ určite futbal hrať nezabudli... Čo s tým? Na koľko bodov z možných šiestich si trúfate?
Do každého zápasu ideme s cieľom uhrať čo najlepší výsledok. Nielen v týchto dvoch dueloch, ale v každom sa snažíme vydať zo seba 120 percent a veriť si v čo najväčší bodový zisk. Takže sa potrebujeme správne nastaviť v hlavách a všetko sa dá, keď má človek chcenosť a túžbu.
Na záver chcem ešte popriať všetkým klubom z okolice, v týchto neľahkých športových či spoločenských časoch, aby sa im darilo, aby nepadali na duchu, na chcenosti, aby hráčov obchádzali zranenia a aby funkcionári mali stále chuť robiť a starať sa o chod klubov, pretože robiť tento náš dedinský futbal je obrovská obeta každého, ktorý priloží ruku k dielu. Všetko dobré prajem.
Ján MIROĽA