Daniel Dadej (na fotografii vľavo) patrí k veteránom okresných futbalových ihrísk. V závere kariéry sa mu splnilo jedno prianie. Tiež mu v prešovskom a sabinovskom regióne patrí zaujímavý štatistický zápis, akých až tak veľa nie je – o tom ale až neskôr...
„Želal som si ukončiť aktívnu činnosť buď v Pušovciach alebo v Malom Šariši, teda v kluboch, na ktoré mám super spomienky. Vyšla druhá alternatíva, čomu sa veľmi teším,“ uviedol 45-ročný brankár s „malými“ skúsenosťami na iných postoch. Jedným dychom dodal: „Ako to už na dedinách býva, keď niet brankára, postaví sa medzi žrde hráč z poľa – a naopak – čo bol môj prípad v niekoľkých zápasoch.“
Dres Malého Šariša si oblečie po dlhých dvadsiatich rokoch. V roku 2005 sa podieľal na postupe do najvyššej okresnej súťaže. „Spolu som mnou aj vtedajší kapitán Jozef Novotný, ktorý je rovnako ako ja ako tak aktívny aj teraz a dúfam, že aj naďalej bude.“
Po úspešnej sezóne v Malom Šariši o neho prejavili záujem štvrtoligové Pušovce a on prikývol. „Bol to veľký skok, no rovnako aj výzva. Trénoval ma vtedy Viliam Vidumský a neskôr aj Jozef Dudič.“ Lenže, aktívny šport si vyžaduje zdravých jednotlivcov, takpovediac tolerované sú len niektoré ľahšie zranenia či odreniny. Rozhodne ale nie prasknutá platnička. „Stalo sa to v roku 2008, určitý čas som pauzoval, v ďalšom ročníku som sa pokúsil o návrat. Dohodol som sa s Chminianskou Novou Vsou, avšak už v prvom prípravnom zápase sa platnička znova ozvala...“
A ďalšia pauza trvala poriadne dlho, dlhých 14 rokov – a potom návrat, čo je jeden z málo vídaných štatistických zápisov, o ktorom bola zmienka v úvodných riadkoch. „Do Žehne ma v roku 2023 zlanáril Erik Ševčovič. Platnička držala, čo som bol rád. Aj ostatné veci boli fajn, no celé to bolo postavené na jednom človeku. Klobúk dole pre týmto človekom, ako dlho dokázal držať klub pri živote, donekonečna to ale nešlo. Nebola tam ani podpora zo strany obce.“
Čo bolo ďalej, všetci vieme. Klub v roku 2024 zanikol. D. Dadej mal viacero ponúk, rozhodol sa pre Hanisku, „čo teraz ľutujem. Bol to jeden z mojich športových omylov. Spoluhráči boli v pohode, bolo to veľmi dobré, no problém bol na trénerskej stoličke. Nestotožnil som sa s viacerými krokmi a komunikácia taktiež viazla. Strop som zažil, keď sa z lavičky ozývali na mojich spoluhráčov zápas čo zápas nadávky, ktoré sa nedajú publikovať. Vtedy som pochopil, že chcem ísť preč. V 9. lige je to pre mňa neakceptovateľné. Poďakovať však musím šéfovi klubu Rudolfovi Hudákovi, s ním bola komunikácia stále dobrá a verím, že aj bude.“
Súčasnosť... „S nepísaným manažérom Malého Šariša Rastislavom Janekom (na fotografii vpravo – pozn. autora) sme sa rozprávali už dávnejšie. V hre boli aj iné možnosti, no napokon to takto vypálilo. Momentálne ma však limituje zranenie - našťastie nie pohybového aparátu, verím však, že v septembri už budem v pohode a postavím sa medzi žrde,“ dodal na záver D. Dadej.
Ján MIROĽA