Futbalisti TJ Družstevník Jakubovany zimujú na desiatom mieste tabuľky siedmej ligy. Rozprávali sme sa s hrajúcim trénerom Jánom Farkašom. Vo svojich odpovediach sa nezameral len na hodnotenie výkonov svojich zverencov, no pridal aj niekoľko zaujímavostí takpovediac spoza opony...
Tri prehry na úvod. Dve výrazné (doma s Dulovou Vsou 0:5 a vo Víťazi 0:4), potom prijateľná doma s Brezovicou 2:3. Čo by ste povedali na margo týchto výsledkov? Bolo tam aj niečo pozitívne z vašej strany?
Úvodné dve vystúpenia poznačila naša slabšia príprava na sezónu, všetko bolo také, povedal by som, divné. Slabá dochádzka na tréningy, málo prípravných zápasov. Iste, aj súperi boli kvalitní, na to netreba zabúdať. Dulova Ves má v kádri kopec ligových hráčov, ťažko sa proti ním hrá, no bude pre nás výzvou v jarnej časti. Víťaz je mužstvom, kde som predtým, dovolím si tvrdiť, úspešne pôsobil, ako tréner a aj ako hráč. Domáci sa na nás chceli vytiahnuť. Myslím si ale, že prehra bola trošku krutá. Hoci v tom bolo veľa symboliky, lebo hrajúci tajomník klubu Peter Stašík oslavoval 40. narodeniny. Na výsledku 4:0 sa dokonca podieľal jedným gólom. Pre zmenu ja budem tohto roku oslavovať rovnaké životné jubileum, dúfam teda, že to Víťazu vrátime.
No a Brezovica? Škoda tesnej prehry. V tomto dueli nám pomohol môj dlhoročný spoluhráč z Uzoviec a veľmi dobrý kamarát Michal Antol, no bolo to stále málo. Súper ukázal kvalitu a to rozhodlo.
A potom tri takpovediac „jasné“ zápasy. Aspoň podľa pomeru gólov by sa mohlo zdať. V Žehni víťazstvo 3:0, doma s Lemešanmi 4:0 – no aj prehra v Kokošovciach 1:3. Zapovedajú tieto výsledky obrazu hry?
V Žehni a doma proti Lemešanom sa mi konečne podarilo prebrať k životu útočníkov Miroslava Šoltýsa a Štefana Minarčaka. Presadili sa v koncovke, no dobre zahralo ceké mužstvo. V Kokošovciach sme hrali výrazne oslabení, domácich navyše podržal aj rozhodca, ktorý im pridal oveľa viac ako „obligátnych“ päť percent.
Jediná vaša deľba bodov sa zrodila v domácom súboji so Záborským (1:1). Skórovali ste „iba“ z penalty? Bol to naozaj remízový zápas, alebo?
Záborské bolo, pri všetkej úcte k ostatným súperom, naším najkvalitnejším jesenným protivníkom. Hrali rýchlo, dokázali napádať ihneď po strate lopty. Pokutový kop sme kopali za faul na unikajúceho Štefana Minarčáka, ktorého sa dopustil Peter Hriško, mimochodom môj bývalý spoluhráč z Veľkého Šariša. Hostia boli síce herne lepší, no boli sme to my, kto sa na konci mohol tešiť z víťazstva. Nestalo sa, stopercentnú šancu zahodil v samom závere Miroslav Šoltýs.
V ostatných troch dueloch sa vaši hráči vyznamenali doma proti Fričovciam (7:0), no v Hrabkove (1:3) a v Drienove (2:4) sa nepresadili...
Sedmička do siete Fričoviec nepotrebuje ďalší komentár. V Hrabkove sme takpovediac prespali prvý polčas a manko sa ťažko dobiehalo. V Drienove sme odohrali veľmi dobrý zápas a preto škoda výsledku. V drese súpera odohral výborný zápas Miroslav Sivák, všetka česť, je to naozaj kvalitný hráč.
Žijeme časy, verme, že nie naveky, keď má amatérsky futbal červenú. Naplánovali ste nejaký program pre mužstvo, alebo takpovediac čakáte, čo prinesú nasledujúce dni, týždne? A dovoľte aj otázku: Ako je to v Jakubovanoch? Hráči a vedenie klubu sú skôr naklonení očkovaniu, ktoré by vraj mohlo šport na celom svete „oživiť“, alebo sú skôr proti?
Snažíme sa udržiavať skôr individuálne. Ale, samozrejme, všetci očakávame, čo prinesú nasledujúce dni, keďže momentálne sa opatrenia skôr pritvrdzujú. Myslím, že hráči, rovnako ako ja, sa nevedia dočkať súťažných zápasov a preto urobia všetko, čo aspoň trošku prispeje k bezproblémovému začiatku jarnej časti. Jeden múdry človek raz povedal, že vakcinácia a antibiotiká prispeli k predĺženiu ľudského života ako takého, A teda, ja, napriek tomu, že vakcínu vyvinuli dosť rýchlo, som za očkovanie. V 21. storočí žijeme rýchlu dobu a tak aj vývoj medicíny je rýchlejší.
Verím, že sa nám pred jarnou časťou súťaže podarí mužstvo vhodne doplniť a hlavne, že sa nám vrátia maródi, ktorí si prešli ťažkými zraneniami. Verím aj v pomoc skúsených hráčov, ktorí v predchádzajúcom období nastupovali o čosi menej – na mysli mám Kamila Maľcovského, Michala Antola. A dúfam aj v návrat Vladimíra Vavreka, ktorý nečakane odišiel do susedných Gregoroviec.
Ján MIROĽA