Ôsme kolo siedmej ligy ObFZ Prešov prinieslo poriadne „divoký“ výsledok v podobe remízy 5:5, ktorý zariadili dve mužstvá zo spodných priečok tabuľky. Desiaty FFK Fričovce získal bod na ihrisku dvanásteho Inter Roma Ostrovany. Hostia naplno využili to, čo im domáci ponúkli. Za stavu 4:1 v 32. minúte už mnohí diváci poznali víťaza tohto stretnutia. Lenže Interisti v ďalšom priebehu ukázali svoju slabú stránku, ktorou je obrana (najslabšia v súťaži, v deviatich stretnutiach inkasovala až 42 krát). V nedeľu dovolili súperovi vrátiť sa do zápasu a po hodine hry bolo 4:4. A neskôr, keď domáci znova išli do vedenia 5:4, náskok, hoc najtesnejší, opäť neudržali...
Slabou náplasťou je, že v tábore Ostrovian treba hľadať muža s prívlastkom hráč zápasu (trojgólový František Bilý). Avšak jeho „slávu“ v určitom slova zmysle zatienil vyrovnávajúcim a rozhodujúcim gólom na 5:5 stopér Fričoviec Jaroslav Kacvinský. Aký je jeho pohľad na remízový duel? „Hneď na začiatku platilo nedáš, dostaneš. Nepremenili sme sľubnú šancu, o chvíľu sme inkasovali. Treba otvorene priznať, že obidve obrany mali deň otvorených dverí. Mňa teší, že som presnou trefou z priameho kopu zariadil pre nás aspoň bod. Z tridsiatich metrov neišlo o žiadnu technickú strelu, bolo sa treba do lopty poriadne oprieť a potom pár okamihov čakať, či to tam padne. Vyšlo to.“
Zaujímavé obsadenie mal brankársky post hostí. Brat J. Kacvinského Peter medzi fričovskými žrďami iba zaskakoval. „Bol oporou, zneškodnil aj nejaké samostatné nájazdy,“ pochválil staršieho súrodenca.
Fričovce ťahajú šnúru troch remíz. Pred tou s Ostrovanmi si delili body aj s Jakubovanmi a s Drienovom. V obidvoch prípadoch prehrávali 0:1, neskôr vyrovnali na konečných 1:1. Proti Drienovu doslova v hodine dvanástej. Pri poslednom domácom rohu, ako to už v takých prípadoch býva, sa na opačný koniec ihriska vybral aj brankár Miroslav Leško. Dostal sa k odrazenej lopte a čoby štyridsiatnik, a teda „veterán“ futbalových trávnikov, strelil svoj prvý gól v seniorskej kariére. „Fľaša pravej domácej v kabíne nemohla chýbať, ako inak, veď to bol jeho aj náš veľký dôvod na malú oslavu,“ zasmial sa J. Kacvinský.